Pán Bottlik, prečo ste sa rozhodli na valnom zhromaždení na konci októbra kandidovať na funkciu prezidenta Slovenského zväzu vodného póla?
„Je mi smutno, keď vidím, na akú úroveň kleslo naše vodné pólo. Tí, ktorí ma dobre poznajú, vedia, že kvalita slovenského vodného póla mi nie je ľahostajná. Cítim, že mám silu a schopnosti pomôcť slovenskému vodnému pólu spolu s pár ľuďmi, ktorí by mu tiež mohli pomôcť. Slovenské vodné pólo sa nachádza vo veľkom bahne najmä v oblasti riadenia, dosahovania výsledkov na medzinárodnom poli a čo je ešte horšie, stále sa v tom bahne ponára hlbšie a hlbšie. Seniorská reprezentácia dvakrát po sebe nepostúpila z kvalifikácie na majstrovstvá Európy. Ešte nikdy ani v jednom štvoročnom volebnom období nebola vo vedení zväzu taká veľká funkcionárska obmena, ako v tomto nedávno skončenom štvorročnom období."
Pre účastníkov volebnej konferencie ste si pripravili správu vo forme otvoreného listu.
„Dal som si na tom záležať, lebo som chcel, aby si prečítali, o čom ten Bottlik hovorí. Jasne som popísal, čo treba urobiť, aby sa zastavil úpadok slovenského vodného póla. Samozrejme, že som tam neuviedol úplne všetko, aby sa potom za moje myšlienky a nápady neskôr neskrývali iní."
Ste sklamaný, že ste sa nestali prezidentom zväzu a že vo voľbách bol úspešnejší Juraj Kula?
„Vôbec nie. Naopak, potešilo ma, že viac ako polovica z dvanástich klubov, ktoré mali svojich zástupcov na volebnej konferencii, bola proti doterajšiemu vedeniu zväzu. Pre opätovne zvoleného prezidenta a členov výkonného výboru by to malo byť veľké memento, že takáto skupina zástupcov slovenských klubov sa nestotožnila s ich činnosťou v predchádzajúcich štyroch rokoch. Ukázalo sa, že so slovenským vodným pólom nie je veľa vecí v poriadku, to dáva za pravdu mojím postojom a názorom."
V čom všetkom ste chceli zmenu? Čo by podľa vás pomohlo slovenskému vodnému pólu?
„Pomohlo by jediné, ak by nastúpila diktatúra, ale diktatúra odbornosti. Mali by ho viesť dvaja-traja odborníci, ktorí ešte na Slovensku v oblasti vodného póla sú. Patrím medzi nich aj ja. Za súčasného stavu slovenské vodné pólo napredovať nebude. Pred rokom som vyhlásil, že najväčšou pomocou celému slovenskému vodnému pólu by bolo, keby členovia výkonného výboru na čele s prezidentom zväzu abdikovali a ospravedlnili sa celému hnutiu, že nedokázali vôbec nič. Bolo by to najväčšie víťazstvo slovenského vodného póla za posledné štyri roky. To nemá byť z mojej strany urážka, to je výraz na súčasný stav. Výsledky volieb dopadli inak, volební víťazi dostali viac hlasov, hnutie si ich v demokratických voľbách zvolilo na ďalšie roky a ja som im poblahoželal k víťazstvu. Nechcem nikoho urážať, ale táto garnitúra, ktorá po voľbách zostala vo svojich funkciách, neurobí nič pre zlepšenie súčasného stavu. No prajem im, aby to riadili najlepšie ako vedia. Obrazne povedané, dvíhali za nich ruky aj ľudia, ktorých nakŕmili hot-dogmi, no ktorým ešte horčica tiekla po okraji úst."
Pán Bottlik, na záver ešte jedna otázka, ktorá sa týka domácej extraligy. Po piatich rokoch neohrozenej hegemónie ČH Hornets Košice sme vstúpili do sezóny, v ktorej sa bude o titule rozhodovať vo veľmi vyrovnanom boji. Kto sa podľa vás stane majstrom?
„Nezaujíma ma, kto zvíťazí v tejto slabej lige. Kvalita domácej súťaže ide z roka na rok smerom nadol. Minulý týždeň sa mi prvýkrát v živote stalo, že som šiel v polčase vodnopólového zápasu domov. Na zápas ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto so Žilinou sa však naozaj nedalo pozerať... Radšej sa preto vyberiem za vodným pólom do zahraničia. Nedávno som bol v Srbsku na belehradskom derby Partizan-Crvena Zvezda, pravidelne zájdem do Budapešti na zápas maďarskej ligy alebo kdekoľvek do Maďarska na zápas Ligy majstrov. Cestujem za zaujímavými zápasmi a kvalitou."
